Na magických cestách

Berkenye
Ak niečo, tak Berkenye bezpodmienečne stojí navštíviť. Keď voľakto prichádza do malej dedinky, ktorá leží v údolí železničnej trate, jeho prvým dojmom môže byť to, že tu žijúci ľudia veľmi milujú svoju dedinu. Od jari do jesene pozdlž cesty sady sú báječné, sú plné kvetov, dvore sú čisté, všade je poriadok. Ako krásne pleso, kde sa návštevník môže príjemne prechádzať.
Návštevník po ceste často môže počuť nemecké slovo, veď východo – frankských praobyvateľov tu usadilo vacovské biskupstvo, aby obrábali pôdy a lesy. Usilovní ľudia si skoro vytvorilo svoje životné prostredie, ktoré stále krášľuje aj dodnes. Hoci počas stáročia ich siahali utrpenia.
Obyvatelia dediny sú dodnes hrdí na svoju kultúru, ktorú si priniesli so sebou z ďalekej pravlasti. Ich spevy, zvyky nesú ďalej členovia tradičného klubu, ich životné podmienky možno spoznať v múzeu dediny, ktoré je bohato zariadené.
Obyvatelia Berkenye sú veriaci katolíci. To dokazuje ich pekný kostol, zastavenia križovnej cesty obnovenej kalvárie, a rad križov, ktoré sa nájdu na každom kroku. Vďaka tomu poslednému, dedina sa často spomína aj ako „dedina križov”.
Okolie je domovom pestovania bobuľových ovocí. V záujme toho v Berkenye postavili aj chladiareň. Teda ak niekto sem príde, okrem miestnych špecialít si môže prosiť aj ovocie z ponuky hostinca Szent Anna.

Diósjenő
Pohľad, už v momente príchodu očarí prichádzajúcich na Diósjenő. Dedina sa opiera o vznešené pohorie Börzsöny.
Najneporušenejšie pohorie krajiny ponúka obdivuhodné trate milovníkom pešej turistiky. Za únavu túry poskytujú hojné odškodnenie, a nezabudnuteľný zážitok jeho malebné kraje.
Už aj z mien hôr – Csehvár, Pogányvár, Cigányvár a Kámor-, môžeme domýšľať, že predkov, ktorí tu žili v rôznych storočiach lákalo toto prostredie, aby sa tu usadili.
Má totiž lesy, ktoré poskytujú ochranu a krmivo, a voči zime aj stavebný materiál a kurivo. Jeho jazero ponúkalo ryby, a má aj také územia, ktoré sú vhodné na polnohospodárske obrábanie. Našlo sa mnoho nálezov, ktoré svedčí o prítomnosti pračloveka, pevnosť postavený zo zeme pripomínajú bronzovú dobu a stredovek.
Usadili sa tu husiti, a bojoval o ňu Marcus Aurélius, filozof, rímsky cisár, a v mene zachováva príchod zakladateľov vlasti.
Ani to ne je málo, čo dnešná dedina môže poskytovať svojim hosťom. Diósjenő je bránou Börzsönyu. Odtiaľ vedú najpodivnejšie náučné chodníky do vnútra pohoria. Nájdu tu možnosti na svoje záľuby aj rybáry a polovníci, poskytujú oddych aj hostinci a pláž.
Vzhľadom na stavebné dedičstvo musíme spomenúť aj dva kostoly dediny z 18. storočia, a stále sa bohatnujúci oblastný dom, ktorí predstavuje palócske dedičstvo, ale príjemnú prechádzku ponúka vedľa dediny aj dlhý rad pivníc, ktorý pripomína voľakedy bohatú kultúru vína.
Aj pochmúrnu náladu legiend si tu môžu nájsť milý hostia, veď pamäť zachovala množstvo histórií o lúpežných rytieroch, vílach, bosorkách a k tomu pridajúc o nesmiernych pokladoch, ktoré dodnes čaká svojho objaviteľa.

Nógrád
Prichádzajúcich na osadu už z ďaleka očarí pohľad hradu, ktorý je aj vo svojich ruinách impozantný. Na štíte, ktorý sa týči nad dedinou, sa nachádza pevnosť, podľa ktorej je pomenovaná Novohradská župa, a aj osada. Zvláštnu siluetu pevnosti dáva niekdajšia vyštrbená pracháreň, ktorá sa týči do neba, a je dobre snímateľná už zďaleka. Ako obrovský varujúci ukazovák, upozorňuje nás na to, že povinnosťou dnes žijúceho človeka je to, aby zachránil pamiatku minulosti.
Medzi múrmi hradu návštevník môže urobiť príjemnú prechádzku.
Obnovená bašta a okolie vlajky krajiny ponúka oddych a možnosť na to, aby sme mohli prezrieť bližšie a ďalšie pozoruhodnosti. Vyhľadať hrad stojí totiž nielen kvôli pripomenutiu historickej minulosti.
Pozerajúc z hora sa pred nami otvorí obdivuhodná panoráma. V dialke nám bije do očí nádherné pohorie Börzsöny. Nad blízkym, susedným niekdajším poľnohospodárskym mestom Diósjenő prvým štítom je Csehvár, proti ktorého husitským obyvateľom voľakedy posilnili múry Novohradu.
Keď milý návštevník prichádza sem na jeseň, očarí ho pohorie, ktorá má charakteristickú červenú „berzseny” farbu, podľa ktorej je aj pomenované pohorie. To je taký pohľad, s ktorým sa nedá nasýtiť ľahko.
Prechádzajúc okolo múru pevnosti môžeme vidieť, že dedina – kde ešte často počuť slovenské národnostné slovo - obklopuje pevnosť.
Ak máme šťastie, môžeme vidieť aj červený vlak, ktorý z hora sa zdá, ako vláčik - hračka. Ak chceme získať nezabudnuteľný zážitok, ktorý si zapamätáme na celý život, nesmieme vynechať návštevu zoologigkej záhrady.
Aj v dedine si stojí pozrieť viac vecí.
Z programu nesmieme vynechať najkrajší, obnovený barokový kostol župy a bohatú zbierku oblastného domu. A ak návševník počas prechádzky unaví, najlepšie urobí, keď sa napije z prameňa Csurgó pod hradom, kde od tureckých čias z ďaleka tečie čerstvá pitná voda v črepovom vodovode.