Na magických cestách

Drégelypalánk a okolie

Drégelypalánk
Na kraji pohoria Börzsönya, na území Hontianskej župy sa nachádza Drégelypalánk. Drégely a Palánk voľakedy boli dve osady. Kým prvé jestvovalo už aj v dobe Arpádovcov, druhé založili len o storočia neskoršie.
Historická dôležitosť jeho hradu sa začala v čase tureckých vpádov. Sem utekol po bitke pri Moháči arcibiskup Pál Várady, a za veliteľa hradu vymenoval Györgya Szondyho.
Paša Ali sa obrátil proti veľmi slabému hradu. Jeho posádka pozostávala len zo 146 členov. Pri takých okolnostiach prichádzal ráno 6. júna roku 1552. 12000 členný vojenský zbor pašu cez Novohrad na planinu ktorá sa rozpestiera pod hradom a aj dnes sa nazýva Töröktábor, a ihneď vyzval Szondyho na to, aby vzdal hrad.
On však zostal verým prisahe svojej vlasti, svojmu kráľovi a svojmu Bohu, a aj za cenu života chránil hrad. Tak sa stal on a jeho hrsť vojska príkladom hrdinstva a lásky k vlasti.
Kamenný hrad Drégely, rozstrieľaný na sito, dobyvatelia nomohli ďalej používať a ani ho nepostavili znovu. Okolo kostola osady kopaním priekopu, vybudovali silnú drevenú palisádu pre asi dvetisíc jazdcov a odteraz pevnosť ktorá sa najprv nazývala Novým – Drégelyom, potom Palánkom sa stala východiskom vojenských pohybov turkov v hontiansko – novohredskej župe.
Keď voľakto vyhľadal toto miesto pred tridsiatími rokmi, len vtedy ho našiel na štíte, ktorý je zarastený krovím, keď presne vedel kde ho musí hľadať. Vďaka nadácie Drégelyvár v posledných desaťročiach postavili asi 1500 m3 stenu.
Tak sa mohol stať hrad Drégelyvár časťou Národného dedičstva, a od roku 2012 je aj úradne je historickým pamätníkom.
Skoro nie je taký deň, keď by sa nevydala skupina turistov na štít.
Sem prichádzajúci však dobre urobí, keď vyhľadá v dedine aj Výstavnú sieň Szondyho a Turistické centrum, kde počas programov, ktoré sú plné zážitkov sa môžu oboznámiť s postavami, so životom, bojami tejto hrdinskej doby.

Érsekvadkert
V mene osady rozlišovacia predpona Érsek poukazuje na niekdajšieho majiteľa, na ostrihomského arcibiskupa. Érsekvadkert (predtým len Vadkert) je jedným z najstarších osád župy. Bola tu už značne pred tatárskym plienením. Lístiny v roku 1227 ju spomínajú ako tunajšiu divočinovú záhradu ostrihomského arcibiskupa.
V januári roku 1710 bitky boja za slobodu siahali aj osadu. Cisárské vojsko obsadilo miesto, a 22. januára roku 1710 bola Vadkert - Romháňska bitka, v ktorej bojovalo kurucké vojsko s cisárským vojskom, kurucké vojsko viedol sám František Rákóczi II. Značná časť bitky sa odohrávala pri potoku Sír, v chotári Vadkertu.
V boji za slobodu v roku 1848-49 poľnohospodárské miesto, ktoré ležala pozdĺž vojenskej cesty aj dvakrát bolo dejiskom dôležitých bytiek.
Prvé spomenutie fary obce pochádza z roku 1283. Podľa opisu z roku 1688 svätyňa a sakristia bola klenbovitá, loď bola pokrytá maľovaným dreveným stropom, miesta na sedenie a boli farbené ako aj nový chôr. Kostol v roku 1710 zhorel. V roku 1743 postavený kostol bol vystavený na počesť Svätého Andreja, dnešný jednoloďový kostol barokového slohu, použitím staršej budovy dal znovu postaviť ostrichomský arcibiskup Imre Eszterházy.
Inštitúcia verejnej osvety dediny ponúka bohatý kultúrálny program záujemcom. V centre osady sa nachádza jedna bohatá zbierka miestnej histórie. Jej zberateľom a opatrovateľom zbierky je manželský pár, pedagógovia na dôchodku: Lajos Réti a jeho manželka Margit Harmati, ktorí pokladajú za srdcovú záležitosť skúmať minulosť. a odovzdávať súčasnej dobe. Zbierka pomocou zariadenia miestností domu, a používaných prostriedkov a dokumentov predstavuje minulosť a národopisné hodnoty osady.

Horpács
Ak jazdíme po magistrále číslo 2, pri Borsrsberényi je oddočka v smere osady, ktorá sa skrýva medzi svahmi Cserhátu. V mene dediny môžeme domýšľať vpadnutie, húpnutie.
Prvé písomné spomenutie dediny sa datuje z roku 1255. V roku 1291 sa spomína ako Hurpach na jednej lístine. Podľa legendy totiž v strede dediny spadlo zlaté jablko ktoré prináša šťastie.
Prvoradou pamätihodnosťou dnešnej dediny je kúria Kálmána Mikszátha, ktorá bola postavená v roku 1909 v grégkom, neoklasicistickom štýle, a v ňom múzeum. Na 150. výročí narodenia veľkého spisovateľa, v októbri roku 1997 odovzdali obnovenú, rozšírenú stálu literárnohistorickú výstavu.
Nájdeme tu také relikvie, ktoré dávno, alebo ešte nikdy sa nedostali pred obecenstvo. Najdôležitejšie hodnoty múzea sú: nábytky spisovateľa, jeho spotrebné predmety, fajky, rukopisy a iné pamiatky, dokumenty. Najmilšie hračky jeho synčeka, ktorý zomrel následkom záškrtu. Pred múzeomv roku 1999 umiestnili sochu, kde Kálmán Mikszáth si posedáva na lavici.
Znamenitým obyvateľom Horpácsa bol Pál Szontágh, ktorého za účasť v revolúcii vo Viedni v roku 1849 po revolúcii odsúdili na väzenie. Po vyrovnaní politik Deákovej strany sa stal večným členom parlamentu, a stal aj predsedom snemovne. Madách po ňom formoval postavu Lucifera.
V cintoríne Horpácsa odpočíva Iván Nagy, vedec, historik. Jeho hlavným dielom je genealogické a heraldické dielo Rodiny Maďarska, ktoré vydali v Pešti v roku 1857. Ako dôstojník boja za slobodu sa zúčastnil aj v bitkách. Získal nehynúce zásluhy aj so založením organizácie múzeí Novohradskej župy.

Výstavný priestor Szondi a Turistické centrum

Ak si chcete spomenúť na hrdinskú dobu Drégelyváru v rámci napínavého programu, tak bezpodmienečne navštívte...

Kúria Mikszátha

Kúria bola postavená v roku 1906 v eklektickom, grécko, neoklasicistickom štýle, na základe plánov syna...

: Drégelypalánk a okolie